Zajtra mám 23 rokov. Narodeniny. Neviem prečo, ale vždy som mávala radšej meniny. Síce som nedostala také finančne vysoko ohodnotené darčeky ako na narodeniny, možno len malú čokoládku, ale dostala som čosi viac. Aj tí, čo ma poznali len po mene ma zrazu pristavili a povedali mi „všetko najlepšie.“ A mňa takáto gratulácia zohriala pri srdiečku, aj keď bola viac-menej formálna. Na dni, keď mám jeden, či druhý sviatok som sa ale vždy tešila. Tajne som si vysnívala, kto ma objíme, dá pusu na čelo, potrasie rukou, daruje hrejivý pohľad. A inak to nie je ani pred zajtrajškom. No čím som staršia, tým viac si vážim práve tie hrejivé pohľady, ktoré mi „tí správni ľudia“ darujú práve na narodeniny. Vtedy sa totiž ukáže, kto vie viac, ako len prečítať si meno v kalendári. A čoraz viac zisťujem, ako ma vie to, že niektorý správny človek zabudne, raniť. A keď sa realita na hony vzdiali od tajomného sna, tak si pustím do prehrávača Norah Jones a sama si ho dosnívam. Snívam o poli plnom slnečníc, o vode obľúbeného jazera, o nočnom objatí Filipových nahých ramien. A keď sa ma Norah snaží presvedčiť o tom že „it is not too late“ zdvihnem telefón a zavolám. Linda mi porozpráva, čo jej vyviedol náš Kubko v robote a spolu sa smejeme. Myšlienkami zablúdim občas inam, no len na chvíľku. A keď po hodine a pol klábosenia položím horúci telefón na stôl, oči sa mi usmejú a myslím na tých, čo nezabudli. Myšlienkami sa vrátim k uplynulému roku. K prebdetým nociam nad knihami, projektmi, k výbuchom smiechu, k uplakaným očiam, k bolesti zo straty dočasnej i absolútnej. Spomínam. Na celý uplynulý rok. Často mám pocit, že môj nový rok nezačína prvého januára, ale prvého júla. To je pre mňa nový začiatok. Vždy si želám čosi malé navyše. Krabičku korálikov z obľúbeného hobby obchodíku, slnečnicu, ktorú mi odtrhli v poli pri ceste, Maxovu labku položenú na mojej dlani, bozk, ktorý dokáže rozžiariť moje oči, či zmierenie tvrdohlavých. Malé no pre mňa obrovsky hodnotné vecičky a činy.
A tak si idem dnes, deň pred mojimi narodeninami, ľahnúť a budem snívať o tom, aký krásny by zajtrajší deň mohol byť. Pri predstave splneného želania sa usmejem do plafónu. Zavriem oči keď ma Filip pobozká na čelo, vrátim úsmev tvrdohlavému, pocítim blízkosť vzdialených, dlaň mi zohreje iná správna dlaň. Uvidím zajtra, či sa mi tajomný sen splní.