reklama

Malá lesná spomienka

Cercospora glandulosa. Vyťukám do klávesnice latinský názov ďalšej choroby a čakám, čo za čudo mi vyhodí internetový prehliadač. Vlastne, je mi to jedno.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Už druhý deň márne sedím nad skriptami a snažím sa absorbovať latináky chorôb okrasných rastlín. Test mám síce až o tri týždne ale ja, duša poctivá, si to chcem rozložiť a učiť sa priebežne aby som potom nemala zo všetkého guláš. Vždy som si povedala, že sa budem učiť priebežne, ale doteraz sa mi tento záväzok nikdy nepodarilo splniť a väčšinou to vždy zostalo na poslednú chvíľu. Tentokrát to však musí byť iné. Povedala som si a tak sa premáham a tlačím do hlavy písmenká, ktoré sa otáčajú ešte aj pred mojim pohľadom. Občas sa prichytím, že čítam. Strhnem sa a začnem odznova, no opäť. Nevnímam ani to že moje oči čosi čítajú. Prázdny pohľad smeruje ani neviem kam. Ja proste dnes nevnímam. Ale ani včera som predsa nevnímala, dokonca ani predvčerom. Vlastne, ako je to dlho, čo som "mimo" ? Viem to presne. Na týždeň, aj na deň, možno keby mi dáte chvíľu tak by som vám to povedala aj na hodinu presne. Vstávam teda od skrípt a idem sa prejsť po dome. Dolu v kuchyni počujem buchot tak sa automaticky vyberiem tam. Viem, že je to mamina. V dome sme predsa len my dve. "Ahoj, čo ideš robiť?" opýtam sa viac menej z nudy dúfajúc, že ma nadchne čímsi, čo zamýšľa. No mamina mi len nervózne odvrkne že či nevidím koľko má roboty a tak sa ďalej nepýtam a radšej sa upracem inam. Pozbieram prestierania, čo zostali na stole po obede, no tá mamina reakcia mi nedá a tak sa idem spýtať. "Čo ti je?" no odpovede sa nedočkám. Odpoveďou mi je jej pohľad a tak to už nadobro zabalím a opäť sadám za počítač a ťukám ďalší latinák do klávesnice. Duchom stále mimo. Pohľad sa mi pomaly kalí a o chvíľu už nevidím cez slzy nič. Opäť na mňa doľahli udalosti minulých dní a tak len ticho plačem aby si ma mamina náhodou nevšimla. Rozľútostená myseľ a precitlivené srdce spustia búrku emócií najčenejšieho kalibru. Voľakedy by som vzala Maxa zavolala by som Jemu a išli by sme von. Zabudla by som na to, že mi latináky nejdú do hlavy, aj na všetko ostatné. On by ma rozosmial až by som chytala kŕče do brucha. Naháňali by sme sa, kričali od šťastia, skúšali Pavlove reflexy. Maxo by okolo nás nadšene pobehoval a zabávali by sme sa na tom ako nevie nájsť stratenú palicu vo vysokej tráve. On by mi povedal "Miláčik" a ja by som si v tom okamihu myslela, že nemôžem byť šťastnejšia. Tak málo mi stačilo ku šťastiu - jedna prechádzka, jedna osoba, jeden okamih.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A tak zatváram skriptá uvedomujúc si, že ďalšie sedenie nad nimi by bola zbytočná strata času, obliekam sa, zapínam Maxa na vodítko a smerujeme do lesa. Na mieste kde sme sa toľkokrát stretávali zastanem a čakám. Opäť Ho vidím ako ku mne beží celý vysmiaty a kričí na mňa nech pustím Maxa. Max sa za Ním rozbehne, zvítajú sa a spoločne bežia o preteky ku mne. Tesne predomnou zastanú, obaja udychčaní. On sa s tým Jeho úsmevom a iskričkách v očiach skloní ku mne a pobozká ma. Smejeme sa a naše pery sú stále spojené. Okamih dokonalého šťastia...

Stále stojím na tom mieste, pozerám do diaľky a usmievam sa nad krásnou spomienkou.

Monika Blašková

Monika Blašková

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Tí, čo ma poznajú vedia. Tí, pre ktorých som neznáma čítajte... Občas sa stane, že mi uletí nejaký preklep, tak mi to dúfam prepáčite. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu